Problematika prepĺňania sa tiahne naprieč celým spektrom strojov so spaľovacími motormi. Väčšina pracovných strojov je pre svoje vlastnosti poháňaná prepĺňanými naftovými motormi. Na automobilovom trhu však má majoritný podiel benzínový motor a o jeho prepĺňaní a neprepĺňaní sa vedú dlhé polemiky. Nielen medzi sériovými produktmi, ale i športovými špeciálmi.
Motory pre šport
Výborným príkladom sú monoposty Formuly 1, ktorá je svätým grálom motoršportu. V päťdesiatych rokoch, keď šampionát oficiálne vznikal, stáli na štartových pozíciách automobily s neprepĺňanými i prepĺňanými motormi. V technických reguláciách boli zakotvené obmedzenia maximálneho objemu pre oba typy, ktoré sa mali postarať o vyrovnanie šancí.
To sa im však nepodarilo úplne. Najmä vozidlá Alfa Romeo s motorom dopovaným kompresorom sa ukázali ako veľmi výkonné a dominovali v prvých sezónach šampionátu. Okrem kompresorom prepĺňaných motorov sa objavili i motory s turbodúchadlom. Postupne na tento systém prešla väčšina tímov.
Pohonné agregáty monopostov v šialených 70-tych a 80-tych rokoch dosahovali maximálne výkony cez tisíc konských síl. Monoposty bolí síce veľmi rýchle, no zároveň nepredvídateľné a veľmi náročné na šoférovanie. Od prepĺňania preto šampionát upustil a i v súčasnosti sa uprostred motorov nachádzajú atmosféricky plnené osemvalce. Vývoj v oblasti turbodúchadiel a ich uplatnenia však medzičasom pokročil a preto sa opäť uvažuje o zaradení prepĺňaných monopostov do šampionátu, pravdepodobne v roku 2013.
I história motoršportu teda ukazuje, že prepĺňanie nie je žiadna novinka. Systém je známy už desiatky rokov. Jeho úlohou je natlačiť do spaľovacích priestorov čo najviac vzduchu. Pri väčšom množstve vzduchu môže zhorieť viac paliva, čo prináša vyšší výkon. Taký je zjednodušený princíp prepĺňania. V praxi to však také jednoduché nie je.
Nevýhody prepĺňania
Oba základné systémy prepĺňania (mechanický kompresor a turbokompresor) majú svoje nevýhody. Keďže kompresor je poháňaný priamo motorom, isté percento výkonu je využívané len na jeho pohon. To sa negatívne odráža na spotrebe a je hlavným dôvodom, prečo zostal kompresor v úzadí.
Turbodúchadlo poháňa nevyužitá energia výfukových plynov, vďaka čomu môže ponúknuť vyšší výkon za menej paliva. Problémom turbodúchadiel však bola dlhý čas tzv. turbodiera. V nízkych otáčkach turbodúchadlo pracovalo príliš slabo a jeho nástup bol často dramatický a náhly. Motor s turbodúchadlom má tiež podstatne zložitejší nasávací i výfukový systém., čo sa odráža i na cene a nárokoch na údržbu.
V dnešnej dobe sa však premyslenými technológiami podarilo veľkú väčšinu neduhov odstrániť. Pri naftových motoroch je výber jednoznačný. Prepĺňanie turbodúchadlom dokonale sadne charakteru vznetového motora a dovoľuje mu podstatne lepšie využívať svoj potenciál. Preto sa už dnes atmosférické naftové motory takmer vôbec nevyrábajú.
Pri zážihových motoroch je problematika trochu zložitejšia. Motoristickí fanúšikovia sú rozdelení do dvoch táborov. Niektorí nedajú dopustiť na turbomotory a ich vysoký výkon, iní sa zase vyžívajú v lineárnom priebehu výkonu a nezameniteľnom zvuku atmosférických motorov.
Pre svoje nevýhody bolo turbodúchadlo dlhé roky výsadou športových automobilov. To však už vôbec nie je pravda. Dnes sa motory dopované turbom montujú i do najmenších mestských vozidiel. Podiel prepĺňaných motorov na trhu kontinuálne stúpa. Môže za to najmä legislatívny tlak na emisné limity, keďže moderný turbomotor vie v porovnaní s atmosférickým agregátom spravidla ponúknuť rovnaký výkon za menej paliva.
Kritici prepĺňaných motorov často hovoria o utlmenej duši a zvuku preplňovaných motorov. A často majú pravdu. Športové Porsche 911 Turbo je dlhé roky jedným z priekopníkov turbomotorov. No i jeho najnovšia verzia sa v ostrosti a emóciách pri jazde nevie vyrovnať svojmu atmosférickému súperovi v podobe 911 GT3.
Atmosféry z Ameriky
Najväčšími zástancami atmosférických motorov sú Američania. Medzi motoristami z USA sa už dlhé roky traduje, že objem sa ničím nahradiť nedá. Spotreba či emisie boli v Amerike dlhé roky neznámymi pojmami a tak mohli vzniknúť také monštrá ako Dodge Viper s motorom 8,4 V10. O nič menšie čaro však nemajú ani maloobjemové motory z Japonska, ktoré preslávila najmä Honda svojimi „pílkami“ pod kapotou Civicu Type-R či S2000.
Nezaostáva ani Európa. Rôzne výborné atmosférické motory vyrábajú automobilky i na starom kontinente. Ostré osemvalce a dvanásťvalce Ferrari, V10 a V12 Lamborghini, osemvalce od Audi, výborná 6,2-litrová V8 AMG či 7,3-litrový dvanásťvalec pod kapotou Pagani Zonda. To sú len niektoré z úžasných pohonných jednotiek z Európy s jedinečným zvukom a charakterom.
Automobily s kompresorovým prepĺňaním sa nikdy nedočkali väčšieho nasadenia v sériovej výrobe. V posledných rokoch bol pravdepodobne najvýraznejším výrobcom s kompresorovými motormi Mercedes, i ten však už prechádza na turbodúchadlo. Motory ako 5,5-litrový osemvalec kompresor z type SLR sa už v jeho ponuke asi neobjavia.
K prepĺňaniu už pristúpila aj automobilka BMW, ktorá ho dlho odmietala. Nie je však zďaleka jedinou. K prepĺňaniu sa uchýlila napríklad i superšportová Pagani Huayra, nástupca legendárnej Zondy. Turbodúchadlá by pod kapotou mal mať i nový špičkový model maranellskej automobilky Ferrari, nástupca typu Enzo.
Koniec atmosférických motorov?
Zdá sa teda, že časy „starých dobrých motorov“ budú čoskoro za nami. O zavýjaní ostrých atmosférických motorov budeme asi len čítať. Otázkou však je, či nám tieto motory skutočne budú tak chýbať. Životné prostredie treba chrániť a tlak na nižšie emisie a spotrebu je jednou z ciest. A nech si kritici vravia, čo chcú, i prepĺňané automobily majú svoju dušu a kúzlo...
ZDROJ: Autobild.cas.sk